Peter Holka jednoznačne patrí k úspešným slovenským autorom, o čom svedčí počet kníh, ktoré mu vyšli, i rôzne ocenenia, ktoré získal. Zo zvedavosti som sa teda rozhodla zistiť, či sú jeho knihy moja šálka kávy (spoiler: nie sú, fakt nie) a pustila som sa do jeho najnovšieho románu Ohyb rieky.
Táto kniha zachytáva osudy troch generácií, otcov a synov. Prvú časť rozpráva starý otec, už mŕtvy z rakvy, a spomína na svoj život, najmä na nedobrovoľný pobyt v nacistickom Nemecku. V druhej časti dostáva priestor jeho syn, ktorý opäť rozoberá svoj život s dôrazom na prácu v minulom režime. Tretia časť patrí vnukovi starého otca, istému starnúcemu spisovateľovi menom Peter, ktorý dovolenkuje pri mori so svojou mladučkou priateľkou. Jednotlivé časti dopĺňajú tri "intermezzá", spomienky ich žien.
Anotácia sľubuje, že je román "napísaný s humorom, často s iróniou, ale autor s nesmiernou ľahkosťou píše aj o vážnych dejinných udalostiach" a že je to kniha "na ktorú sa po prečítaní nezabúda".